Jemas Life

Stojim na rohu ulice, srdce mi busi ako blaznive ako keby to malo byt posledny krat, slana slza sa mi kotula po lici az padne na zem a pozriem pred seba a vidim tvoje kroky a v naruci drzis moje srdce, moju tuzbu, moje sny,moju lasku. Odchadzas. Ostala som prazdna, nemam nic len bolest. Pozri sa mi do oci, do tvare a povedz mi co bola pravda? Pravda vsak nie je ziadna. Vsetko boli tvoje sny ktore si mi podsunul a ja som uverila. Ale ja sa nenecham zlomit. Chcela som sa postavit na okraj skaly a len skocit a zabudnut na tvoju tvar, chcela som sa ponorit do vane plnej vody a vymit vsetky tvoje bozky a dotyky z mojho tela, chcela som spalit vsetky tvoje veci ale nie! Ty budes ten ktory bude trpiet. Nemyslela som ze toto poviem. Ale uz nikdy ta nebudem chciet, nikdy viac tvoje bozky, nikdy mi uz nebudes chybat, nikdy ma uz nechytis za ruku, nikdy viac ta nebudem pocut, nikdy ta uz nebudem lubit!!!!! A takto sa mi to paci. Drzim svoj zivot pekne v rukach a ty don nepatris. Bol si len takym malym panacikom ktoreho som odhodila daleko. Nechaj si moje srdce aj tuzby, radosti a spomienky. Nepotrebujem to. Ved raz ta nahradi niekto iny.Niekto kto nebude mat cely cas hlavu v oblakoch ale bude na zemi, pri mne! Ty sa mozes dalej vznasat na svojom malo oblaciku trapnosti. No ja tam s tebou uz nebudem.NIKDY!